Úhor

Úho riečny (Anguilla anguilla) je druh paprskoplutvých rýb z čeľade úhorovité (Anguillidae). Jeho typickým znakom je pretiahnuté valcovité telo pripomínajúce skôr hada než rybu. Na rozdiel od väčšiny ostatných sladkovodných rýb nemá brušné plutvy a chrbtová, chvostová a análna plutva splývajú v jeden celistvý lem. V sladkých vodách je jeho zafarbenie tmavé a koža sa javí bez šupín. V období nástupu trenia sa však jeho farba mení na kovovo striebristú.

Úhor prechádza behom svojho života dvoma podobami. V larválnom štádiu, ktoré trvá od vykulenia až po dosiahnutie kontinentálnych brehov, vyzerá skôr ako malá rybka, a svoje známe hadovité podoby nadobúda až tesne pred vstupom do sladkých a brakických vod.

Oblasť výskytu úhora riečneho pokrýva značnú časť Európy. Úhor je rozšírený v oblasti Pečory a Bieleho mora, na Škandinávskom poloostrove, Islande a Britských ostrovoch, v úmorí Severného a Baltského mora, vo Francúzku, na Pyrenejskom poloostrove a v celej oblasti Stredozemného mora.

Úhor preferuje život pri dne, väčšinu dňa zahrabaný v bahne a na lov sa vydáva až po zotmení, poprípade po silnejších dažďoch, keď je voda zakalená a je v nej možné nájsť aj spláchnuté suchozemské organizmy. Tomu zodpovedá aj zloženie jeho potravy, kde prevažujú bentické organizmy. Len veľmi vzácne konzumuje uhynuté alebo utopené živočíchy. V období trenia ostatných druhov ryb, najmä kaprovitých, vyžiera na neresiskách ich ikry. Hlavnou zložkou potravy úzkohlavej formy úhora sú vodné bezstavovce, žijúce pri dne, najmä kôrovce, larvy vodného hmyzu a mäkkýše. Naopak širokohlavá forma loví aj ryby a obojživelníky. Podobne ako u ostatných dravých rýb je aj pri úhorovi bežný kanibalizmus, ktorý zaisťuje, aby v určitej lokalite nedošlo k premnoženiu. Zastúpenie jednotlivých zložiek potravy závisí predovšetkým na podmienkach, v ktorých sa jedinec vyskytuje, a taktiež na aktuálnej dostupnosti koristi. Je to mäsožravec.

zdroj: wikipedia.org